Úzkosť a panické ataky: kedy je to normálne a kedy vyhľadať odborníka
Úzkosť je prirodzená reakcia nášho tela a mysle na hrozbu alebo stres. V malých dávkach nám pomáha – pripraví nás na skúšku, udrží nás v strehu pri šoférovaní alebo nás motivuje podať výkon. Problém nastáva, keď sa úzkosť stane príliš častou, príliš silnou alebo sa objaví bez zjavného dôvodu. Ak máš pocit, že nepokoj vo tvojom živote zaberá priveľa priestoru, nie si v tom sám. Tento text ti ponúka nielen praktické tipy, ale aj psychoanalytický pohľad: prečo sa úzkosť objavuje, čo ňou telo a psychika "hovoria" a kedy dáva zmysel terapia úzkosti.
Od bežného strachu po symptóm
Fóbia, strach a úzkosť: jasné rozdiely
Strach a úzkosť sa na povrchu podobajú – bije srdce, zrýchli sa dych, myšlienky sa rozbehnú. Rozdiel je v objekte a čase.
Strach je odpoveď na reálnu, prítomnú hrozbu (napr. keď stojíš na mokrej hrane skaly).
Fóbia je neúmerne silný a vytrvalý strach, "pripnutý" na konkrétny podnet alebo situáciu – lietadlo, výťah, pavúk, most, nákupné centrum, pohľad druhých. Fóbia sa rozbehne už pri predstave; človek sa začína vyhýbať miestam a situáciám, ktoré by spúšťač mohli priniesť, a tým sa zužuje život. Z psychoanalytického hľadiska fóbia často funguje ako architektúra úzkosti: psychika "pripne" bezvýchodiskové napätie na jeden uchopiteľný objekt, aby sa s ním dalo aspoň nejako narábať (Freud - Malý Hans a "kôň").
Úzkosť je difúznejšia: cítiš napätie, tlak na hrudi, nervozitu, ale nevieš presne "pred čím". V psychoanalytickom jazyku je úzkosť signál ega (Freud), že sa blížime k vnútornému nebezpečenstvu – ku konfliktu medzi tým, čo si prajeme, a tým, čo sa "má". Lacan dodáva, že úzkosť sa objaví, keď narazíme na niečo, čo sa nedá hneď pomenovať – dotyk s tým, čo nazýva Reálne.
Krátkodobá úzkosť je často adaptívna: pred skúškou, pohovorom, zmenou. Má jasnú súvislosť so situáciou, po udalosti ustúpi a zvládne sa bežnými prostriedkami – spánkom, rozhovorom, pohybom, dychom. Keď sa však vracia bez zjavnej príčiny, keď napätie rastie pri všedných úkonoch, keď sa k úzkosti pridajú telesné prejavy (búšenie srdca, tlak na hrudi, závraty, napätie v svaloch, nespavosť) či nekonečné premieľanie a potreba všetko kontrolovať, vtedy už hovoríme o symptóme – o forme, v ktorej sa úzkosť natrvalo usadila.
Keby sme to zhrnuli: kým "bežný" strach učí rešpektovať reálne hranice, fóbia ich kreslí prísnejšie, než treba. A naopak: generalizovaná úzkosť je napätie bez jedného centra; rozlieva sa dňom a vťahuje do seba myšlienky, telo aj spánok.
Panický atak: Čo robiť v tej chvíly
Panický atak je prudký vrchol úzkosti. Telo spustí poplach: srdce búši, dych sa skracuje, objaví sa strach zo smrti či zo "zbláznenia". Vlna zvyčajne kulminuje a do 10–20 minút odoznie. V tej chvíli pomáha vrátiť tempo (spomaliť dych – dlhší výdych než nádych), oprieť pozornosť o zmysly (päť vecí vidím, štyri cítim dotykom, tri počujem, dve cítim vôňou, jednu ochutnám) a nahlas si potvrdiť kde som a že vlna prejde. Potom prichádza druhá polovica práce: neukotviť atak vyhýbaním. Ak sa dá, vráť sa na miesto, kde prišiel; práve vyhýbanie je "lepidlo", ktoré udržiava atak pri živote.
Kedy zvažovať odbornú pomoc? Keď sa napätie drží viac týždňov bez jasného dôvodu; keď vyhýbanie miestam či situáciám začína diktovať program dňa; keď prichádzajú opakované panické ataky; keď lekárske vyšetrenia nič neukážu a telo pritom "kričí"; keď spánok neobnovuje silu; keď jediným "vypínačom" sú alkohol či tabletky; keď máš pocit, že to už neovládaš. Jednoduché pravidlo: ak úzkosť zužuje tvoj život (vzťahy, prácu, voľný čas), je to dobrý dôvod vyhľadať odborníka.
⚠️ Ak máš myšlienky na sebapoškodenie alebo samovraždu, kontaktuj tiesňovú linku alebo pohotovosť. Tento článok nenahrádza odbornú pomoc.
Čo môžeš skúsiť už dnes
Drž rytmus (spánok, jedlo, mierny pohyb), trénuj dych aj mimo krízy, píš krátke poznámky – kedy, pri akých slovách a situáciách úzkosť vstúpi (postupne sa ukáže jej mapa), sleduj kofeín a alkohol, a rozprávaj s niekým, komu dôveruješ. Úzkosť slabne, keď má adresáta.Psychoanalytický prístup
Čo je úzkosť z pohľadu psychoanalýzy
Úzkosť nemá jediný pôvod – má vrstvy. Biologická: mozog a stresové hormóny nastavujú "signalizačný systém". Psychologická: rané skúsenosti, naučené vzorce reagovania, spôsoby, ako zvládame stratu, vinu, hnev, túžbu. Sociálna: tlak, očakávania, "musím, aby ma mali radi". Z psychoanalytického hľadiska úzkosť nie je zlyhanie, ale správa: signalizuje, že niečo v našom vnútornom usporiadaní si pýta pozornosť.
V praxi to vyzerá takto: sledujeme vzorce – kedy sa úzkosť zdvihne, aké situácie ju posilnia a čo ju uvoľní. Počúvame konflikty medzi tým, čo "chcem", čo "sa má" a čo "sa smie"; presne tam často vzniká trenie, ktoré úzkosť oznamuje. A všímajme si telo: kde sa úzkosť zapisuje (hrudník, žalúdok, hrdlo), ktoré slová či mená ju spúšťajú. Freud hovorí o signále: úzkosť príde, aby ego mobilizovalo obranu; Lacan upozorňuje, že sa objavuje práve tam, kde kmení reč – kde slová nestačia, a preto "hovorí telo".
Ako psychoanalytik pracuje s úzkosťou
V psychoanalýze úzkosť neodstraňujeme ako "chybu", ale skúmame ju ako kľúč – k tomu, čo v tvojom živote žiada slovo.
Pracuje sa cez voľné asociácie: hovoríš bez autocenzúry, ako prichádzajú myšlienky, a tým sa ukazujú švy – slová a miesta, kde sa reč zadrhne a telo zareaguje. Sledujeme sny, drobné "prehliadnutia" a najmä to, čo sa deje medzi nami – prenos. Niekedy stačí nominovať slovo, ktoré pichá, a úzkosť sa viaže do reči; inokedy je potrebné pracovať priamo so symptómom – rozlúštiť jeho pravidlá, jeho "scénu", to, čo maskuje. Ak je výkon stiahnutý (inhibícia) a symptóm nevidno, cielime najprv na uvoľnenie funkcie (viac voľnej energie pre reč, prácu, sexualitu). Keď je úzkosť príliš difúzna, najprv drží rám: pravidelný čas, jasný koniec, niekedy písmo či rituál, ktoré úzkosť zachytia – až potom otvárame význam.
Východiskom nie je sľub "už nikdy úzkosť", ale iné miesto úzkosti: aby prestala riadiť a začala navigovať.
Hľadáš odborníka na terapiu úzkosti?
Som psychoanalytička. Ponúkam úvodné konzultácie online.
Bibliografia
Sigmund Freud, Zábrany, symptomy a úzkost (1926).
→ Základný Freudov text o úzkosti, kde rozoberá úzkosť ako signál vnútorného konfliktu a jej vzťah k potlačeniu.
Jacques Lacan, Seminar X: Anxiety (1962-63).
→ V tomto seminári Lacan podrobne rozvíja pojem úzkosti ako stretnutia s Reálnym, čo sa hodí do tej časti o Lacanovom pohľade.
Ernest Jones, On the Nightmare (1931).
→ Hoci je to starší text, Jones sa zaoberá rôznymi podobami úzkosti, vrátane fóbií, čo sa ti hodí k časti o fóbiách.
Darian Leader, The New Black: Mourning, Melancholia and Depression (2008).
→ Moderný psychoanalytický pohľad na úzkosť a príbuzné stavy
Christopher Bollas, The Shadow of the Object: Psychoanalysis of the Unthought Known (1987).
→ Kniha, ktorá sa zaoberá tým, ako nevedomé obsahy formujú úzkosť.
Rosaura Torres & Bernard Burgoyne (eds.), Lacanian Psychoanalysis with Babies, Children and Adolescents (2012).
→ Hoci je to o detskej psychoanalýze, nájdeš tu dobré vysvetlenia mechanizmov úzkosti a fóbií.
Judith Butler, Psychický život moci: Teorie podrobení (1997).
→ Hoci ide o filozofickejší text, Butler analyzuje úzkosť v rámci vzťahov moci a identity.
WHO (2017). Depression and Other Common Mental Disorders: Global Health Estimates.
→ obsahuje štatistiky o prevalencii úzkosti.
American Psychiatric Association (2013). Diagnostický a statistický manuál duševních poruch (DSM-5)
→ základné diagnostické kritériá úzkostných porúch.
Hofmann, S. G., Asnaani, A., Vonk, I. J., Sawyer, A. T., & Fang, A. (2012). The efficacy of cognitive behavioral therapy: A review of meta-analyses. Cognitive Therapy and Research, 36(5), 427–440.
→ meta-analýza o účinnosti CBT pri úzkostiach a fóbiách.
Leichsenring, F., & Klein, S. (2014). Evidence for psychodynamic psychotherapy in specific mental disorders: A systematic review. Psychoanalytic Psychotherapy, 28(1), 4–32.
→ prehľad dôkazov o účinnosti psychodynamickej psychoterapie.